Satirické peripetie

V hlave môjho syna občas panuje taký chaos, že by tam jeden zablúdil, aj keby mal GPS a sprievodcu. Jeho ADHD, v kombinácii s pevným odporom voči pravidlám, za ktorý by sa nehanbil žiaden legendárny anarchista, mu dokáže skomplikovať takým život spôsobom, ktorý pripomína experimentálno-vedeckú konferenciu. Tentokrát sa rozhodol pustiť do vysoko odborného procesu: prípravy instantnej polievky. Áno, tej polievky, ktorú zvládne uvariť aj šesťročné dieťa s privretými očami.

Povedali by ste si, že na tom sa nedá nič pokaziť. Omyl, vážení! Môj syn je živým dôkazom toho, že aj obyčajný proces prípravy horúcej vody sa dá obohatiť o nové experimentálne postupy s nečakanými následkami.

Rýchly návod pre ešte rýchlejšieho syna

Niekde vzadu v skrynke objavil instantnú polievku a – verný svojej zásade „základom je ignorovať návod“ – ju rovno rozbalil. Len tak letmo mrkol na zadnú stranu obalu, kde stálo „Dĺžka prípravy: 5 minút.“ V tej chvíli sa mu v hlave rozsvietila kontrolka núdzového režimu. „Drbe vám? O tri minúty mám ďalší battle v CS-ku!“ zahundral si sám pre seba a usúdil, že 5 minút je pre instantnú polievku čistý luxus, ktorý si nemôže dovoliť.

Nalial teda vodu do kanvice, zapol ju a medzitým vysypal cestoviny aj obsah sáčku s príchuťou do misky. Počkal, kým kanvica vydala prvý, slabý náznak varu, a okamžite ju vypol. Na čo čakať, keď voda je už takmer vriaca, nie?

2 minúty a 30 sekúnd – rekordná príprava

S nadšením sa pozrel na hodinky. Presne 2 minúty a 30 sekúnd! Vyzeral spokojný, že práve prekonal svetový rekord v príprave polievky, a s triumfálnym úsmevom vzal misku k počítaču.

O päť minút neskôr prišiel za mnou s lyžicou, na ktorej mal napichnuté niečo, čo sa len veľmi vzdialene dalo považovať za cestoviny. Tvrdé ako kameň. Pozrel na mňa s očami plnými nádeje a opýtal sa: „Oci, nevieš, kedy tá cestovina zmäkne?“

Voda, ktorá ani nesnívala o vrení

Snažil som sa zachovať poker face a vysvetlil mu, že keby polievku zalial vriacou vodou, tak asi za tých predpísaných 5 minút. Sústredene sa zadíval do misky, opatrne vložil prst do svojho výtvoru a uznal: „Hmm… je to taká letná teplota.“ Na to sa mu rozsvietila nová žiarovka nad hlavou a zadíval sa na mikrovlnku.

Pristúpil k nej ako inžinier, čo objavil tajné tlačidlo na štarte rakety. Položil misku dovnútra, zamyslene si povzdychol a potom začal stláčať všetky gombíky, ktoré na mikrovlnke našiel. Keď sa niečo začalo diať, spokojne skonštatoval: „Aaa, štart!“ a pustil sa späť k počítaču, lebo predsa sledovať mikrovlnku, ako bzučí, to je činnosť pre amatérov.

Návrat experimentátora

Tridsať sekúnd prešlo rýchlosťou blesku. Syn opatrne vytiahol misku z mikrovlnky a pomaly vložil prst do tej horúcej polievkovej esencie. „To musí stačiť,“ vyhlásil a vzal si ju späť k počítaču.

Po ďalších 10 minútach sa vrátil so skutočným chemickým pokusom. V miske sa pomaly začal rodiť výtvor, na ktorý by bol hrdý každý stredoveký alchymista. Cestoviny sa medzitým premenili na lepkavú substanciu, ktorej konzistencia sa nachádzala niekde medzi mliečnou ryžou a lepidlom na topánky.

„Pozri, oci, tá cestovina sa mi normálne rozpustila! Chutí to ako múka,“ zahlásil a tváril sa pritom, akoby objavil recept na nový energetický snack.

Návrh na reštart s manuálom

Zhlboka som sa nadýchol a s maximálnou mierou trpezlivosti mu navrhol, nech tú misku položí a ide na to ešte raz. Tentokrát však – a teraz prichádza skutočná výzva – aby sa pokúsil dodržať návod.

Tváril sa, akoby som mu práve navrhol predať dušu systému, ale po minútke uvažovania sa predsa len rozhodol pre revolučný krok. Vytiahol nový balíček instantnej polievky, nalial vodu do kanvice a tentokrát ju nechal prejsť do fázy skutočného varu (obrovský úspech). Polievku nakoniec zalial tak, ako sa patrí, a čuduj sa svete, za 5 minút mal na stole niečo, čo sa skutočne podobalo na jedlo!

Záver: Keď sa pravidlá začnú hodíť

Ako sa hovorí, každý úspech začína pri vriacej vode a končí pri konzistencii, ktorá nepripomína lepidlo na topánky. Vďaka tejto skromnej instantnej polievke sa môj syn naučil, že niektoré pravidlá nie sú vždy len na otravovanie, ale sem-tam sa naozaj oplatí ich dodržať. Alebo možno skôr ja som sa to naučil? Pretože v jeho hlave sú pravidlá zjavne stále len ďalšia možnosť, ako si spestriť deň.