Satirické peripetie

Každá rodina má svoj vlastný boj, ale u nás je to každodenné ráno. Ak by som mal popísať našu rannú rutinu, pravdepodobne by sa dalo povedať, že ide o kombináciu armádneho výcviku a bláznivého cirkusu. Niektorí ľudia si predstavujú pokojné raňajky s džúsom a vaflami, deti poslušne sediace pri stole. No, u nás to vyzerá skôr ako maratón v pyžamách.

Prvá misia: Zobudiť deti bez plaču (moje alebo ich)

Ráno začína jednoduchou úlohou – zobudiť deti. Už len to je výzva hodná najlepších vyjednávačov. Moje deti majú úžasnú schopnosť byť cez deň plné energie, no ráno sa z nich stávajú spiace princezné, ktoré odmietajú opustiť svoje kráľovstvo z perín. Prvých päť minút sú to len pokusy o jemné budenie. “Zlato, čas vstávať, škola volá.” Nič. Skúšam znova, tentokrát s menšou dávkou trpezlivosti. Po desiatich minútach som už takmer na pokraji zúfalstva.

Ak sa však podarí dosiahnuť prvé víťazstvo a deti skutočne otvoria oči, nasleduje ďalšia výzva – vyhrabať ich z postele. V tejto fáze sa obvykle začne prvá miniprebiehajúca bitka, pretože nikto, ale NIKTO nechce obliecť oblečenie, ktoré som nachystal večer predtým. Ktorý normálny rodič si myslel, že plánovanie pomôže? Nuž, ja.

Druhá misia: Raňajky – keď je kuchyňa bojiskom

Keď sa konečne všetci dostaneme do kuchyne, ďalší chaos je zaručený. Otázky typu: “Čo si dáte na raňajky?” sa menia na čarovnú mantru. Každý chce niečo iné a všetci majú pocit, že ich raňajky sú práve tou najnaliehavejšou záležitosťou dňa. “Chcem cereálie!” “Ja chcem toast!” “Prečo nemáme palacinky?”

Po niekoľkých kompromisoch (a neúspešných pokusoch o varenie kávy pre seba), sa deti konečne usadia. No namiesto pokojného stolovania sledujem, ako sa raňajky menia na improvizované bojisko. Z cereálií sa stávajú projektily a toast sa akoby magicky ocitne na zemi pod stolom. Ani nehovoriac o tom, že mlieko má záľubu v rozlievaní sa po stole a podlahe.

Tretia misia: Obliekanie a odchod (alebo prečo máme vždy meškanie)

Ak si myslíte, že najväčšie problémy sú už za nami, prichádza posledná skúška: obliecť sa a odísť z domu. Tu sa na scénu vracajú pyžamá. Deti, ktoré som ráno ťažko dostal z postele, sa zrazu zázračne vracajú späť k plyšovým papučiam a chcú sa hrať. “Poďme si ešte niečo pozrieť v televízii,” znie každodenná prosba, keď sme už meškali pred pätnástimi minútami.

A samozrejme, vždy nastane boj o topánky. Niekto si nevie nájsť jednu ponožku, niekto iný protestuje, že tieto nohavice sú škrabavé, a najmladší sa rozhodne, že vonku je príliš zima na nosenie bundy.

Nakoniec, keď sa nám po hodinovej bitke podarí konečne vyjsť z dverí, som spotený, vyčerpaný a pripravený na ďalší deň plný “dobrodružstiev” (alebo aspoň na kávu). A to je len ráno.

Záver: Ráno ako zážitok pre silné nervy

Ranná rutina v rodine je často prehliadanou bitkou, ktorá vyžaduje neuveriteľnú dávku trpezlivosti, organizácie a predovšetkým zmyslu pre humor. Pretože bez humoru by sme možno strácali rozum už pri prvej misii – zobudení detí. A tak, keď sa aj u vás ráno mení na vojnové pole, nezúfajte. Nie ste v tom sami!

A čo vy?

Aké sú vaše skúsenosti s ranným chaosom? Ako sa vám darí zvládať ranné bitky so svojimi deťmi? Podeľte sa o svoje najlepšie (a najhoršie) zážitky v komentároch! Radi si prečítame vaše príbehy a možno nájdeme nejaké nové tipy, ako to zvládať s väčším pokojom.