Satirické peripetie

Debatovať s deťmi o peniazoch je ako skúšať naučiť mačku aportovať – všetci vieme, že to nedopadne dobre, ale aj tak to skúšame. Takže keď moje deti raz prišli za mnou a začali lamentovať nad tým, že ich kamaráti dostávajú vreckové vo výške, za ktorú by sa dalo kúpiť staršie Auto, zatiaľ čo ja im nedávam nič, cítil som, ako vo mne začína bublať… niečo.

„Nič?“ opýtal som sa, pričom som sa zhlboka nadýchol, aby som zabránil srdcovému infarktu. „Nič vám nechýba! Máte všetko, čo potrebujete!“ Priznávam, mohol som to povedať trochu jemnejšie, ale predstava, že by som im mal ešte aj dávať peniaze, ma mierne rozhodila. Jasné, neplávame v luxuse, ale majú hračky, tablety, mobili, oblečenie a rozhodne nespia pod kartónovou krabicou. A teda, neviem, či niekto iný tiež platí hypotéku, ale mne to teda príde ako celkom dobrý dôvod, prečo si rozmyslieť, či ešte vôbec niekomu niečo rozdám.

Tri dni finančných rozborov (a nespavosti)

Keďže som rodič, ktorý si váži svoje deti (a nechce, aby v škole ohovárali moje meno kvôli absencii vreckového), začal som premýšľať, čo s tým. Večer pred spaním sa mi v hlave točili myšlienky ako “Možno by som im mal predsa len niečo dať… Veď už sú veľkí… A nech nevyzerám ako lakomec.” Samozrejme, tým sa spánok okamžite zmenil na diaľkové štúdium finančných kríz strednej triedy, ktoré som si usporiadal vo vlastnej hlave.

Po troch dňoch večerného filozofovania som dospel k geniálnemu záveru. Dám im vreckové! Ale nebude to len tak! Nie som predsa banka s neobmedzeným účtom. Zvolím sofistikovaný prístup, ktorý z nich urobí budúcich zodpovedných občanov a zároveň mi prinesie nejaký úžitok.

A tak vznikol systém domáceho pracovného odmeňovania. Excelovská tabuľka – môj osobný Mount Everest – bola pripravená. Rozpis prác: umývanie riadu, vysávanie, utieranie prachu, vysypanie smetí, čistenie kúpeľne, dokonca aj polievanie kvetov. Každej činnosti som priradil sumu, ktorá by obstála aj v ekonomickej súťaži „Najšikovnejší rodič sveta“. Na konci mesiaca by si mohli zarobiť pekných pár eur.

Veľký plán v akcii… skoro

Prišiel deň D. Všetko bolo pripravené. Na účte sa mi konečne zázrakom objavili peniaze, ktoré som mohol investovať do tejto novej, revolučnej „rodinnej ekonomiky“. Cítil som sa ako pravý CEO v rodinnej firme. Deti som si posadil pred seba, tvár som mal vážnu, ale s nádychom tej rodičovskej hrdosti, keď robíte niečo, čo považujete za veľké. Dnes je deň, keď dostanete vreckové!

Ale ako všetko v živote, aj toto malo svoj háčik. Rozložil som pred nimi svoj plán, prezentoval som Excel tabuľku s očami žiariacimi nadšením, akoby som im práve ukázal mapu k pokladu. „Každá práca má svoju hodnotu! Ak budete robiť toto, dostanete toľko peňazí. Ak budete robiť tamto, tak ešte viac! Môžete si zarobiť!“

A viete, čo spravili moje deti? Pozreli sa na mňa, usmiali sa (áno, presne ten úsmev, aký majú, keď sa vám chystajú oznámiť, že rozliali džús na gauč) a… odišli. Normálne odišli. Nevedel som, či som povedal niečo zle, či som sa náhodou nezakoktal, alebo či som im nezabudol vysvetliť, že ide o reálne peniaze, a nie o Monopoly.

A potom to prišlo:

Po pár minútach premýšľania, či som prišiel o autoritu alebo či mi na čele nenarástol druhý nos, sa moje deti vrátili a s nevinnosťou anjelikov mi povedali: „Tati, my už nič nepotrebujeme. Babka nám kúpila čo sme chceli.“

Babka. Zase raz. Tá nekonečná studnica darov a štedrosti. Už si neviem ani spomenúť, koľkokrát mi zmarila plány svojou rýchlosťou a neobmedzeným prístupom k peňaženke. Chcel som ich naučiť zodpovednosti, chcel som, aby vedeli, že peniaze sa nezískavajú ľahko, ale nie – ona nám chcela iba pomôcť aby deťom nič nechýbalo.

Moje veľkolepé finančné impérium sa zrútilo skôr, než sa vôbec rozbehlo. Deti už nepotrebujú peniaze, lebo už majú všetko, čo potrebujú. Žiadna práca, žiadny plán.

Záver: Aj CEO môže zlyhať (keď je v hre babka)

Ak vás deti presviedčajú, že chcú vreckové, dajte si pozor. Možno už totiž majú všetko, čo chcú – ak nie od vás, tak od starých rodičov, ktorí dokážu rozbiť každý rodičovský plán svojou štedrosťou. A čo ja? Budem musieť hľadať nový spôsob, ako im ukázať hodnotu peňazí.