Dnes je to desať dní od momentu, keď si prežrané prasa (teda ja) povedalo, že je na čase splniť si nesplniteľný sen. Obliesť si tričko veľkosti L bez toho, aby to tričko prasklo v šve a od bolesti nezavolalo záchranku. Veď kto by nechcel byť raz v živote vo forme, ktorá nepripomína šablónu na snehuliaka?
Každý výživový poradca má na to jednoduchý recept: „Žrať menej, zdravo a často!“ Plus k tomu pravidelný pohyb, ideálne taký, čo v tebe vyvolá dojem, že si Rocky Balboa na schodoch, a nie človek, ktorý po troch minútach behu začína hľadať kyslíkovú masku.
Celých desať dní som jedol klíčky, popíjal vodu a behal po uliciach ako totálny debil. Ľudia sa na mňa pozerali s pohľadmi plnými ľútosti. „Chudák, ten určite beží za autobusom, ktorý mu práve ušiel… Aha, nie, on len trénuje!“ Po strukovinách moje črevá orchestrujú prdiace symfónie, ktoré by Mozart v živote nezvládol napísať.
A tá brokolica… Tá brokolica! Sedí si tam v miske ako kráľovná ironického humoru, kým ja ju jem s výrazom človeka, ktorý práve objavil, že aj jedlo dokáže byť jeho úhlavným nepriateľom. Keď mi kukurica už druhýkrát uviazla v krku, brokolica sa potichu chichotala: „Ty fakt chceš byť zdravý? Tak toto bude dlhá cesta, kamoško.“
“Ako mi len chýbaš, klobáska moja milovaná!” Vravel som si to dnes ráno, keď som si s odporom vylial do misky mieko a müsli a tváril sa, že som na dovolenke v raji výživového pekla. Zatiaľ čo moje chuťové poháriky kričali o pomoc, ja som sa psychicky pripravoval na ten najväčší test: váženie.
A čo na to váha? Sedí si pokojne v kúte. Včera som ju tam odložil za drzé správanie. Pretože po desiatich dňoch hladovania, mi oznámila niečo, čo mi rozbilo všetky sny:
„Kámo, seriem ja na tvoje kalorické tabuľky. Počítaj si, čo chceš, a tvoje nové číslo je… Tadá! O dve kilá viac!“
A tak som tam stál, pohľad upretý na tú šedú, sklenenú krabicu, ktorá mi práve ukradla posledné zvyšky nádeje. Seriem ja na takú diétu. Seriem na mučenie. A úprimne? Seriem na všetky svoje sny o obleku ktorý nie je plachta na tank. Dnes si uvarím klobásku a na brokolicu sa ani len nepozriem. A kto by ma chcel presviedčať o tom, že mám vydržať, nech mi najskôr vysvetlí, ako je možné, že zelenina je zdravá, ale mňa z nej ide rozdrapiť!
Váha, mám ťa v oku. Nabudúce, keď budem stáť na tebe, dúfaj, že to bude po klobáske, a nie po nejakej blbej brokolici!
Satirické peripetie 
Pridaj komentár