Satirické peripetie

Trpezlivosť – Nebezpečný Šport Pre Rodičov!

Vraj to bola trpezlivosť, tá vec, ktorú mi sľubovali pri narodení dieťaťa. Ako bonusový skill k rodičovstvu. “Nebojte sa, pane, deti sú radostné stvorenia – povedal mi doktor. O pár rokov neskôr zistím, že kým synáčik si pokojne hrá hry už štvrtú hodinu, ja pomaly odchádzam do zenovej nirvány, kde jediný zvuk je moje vnútorné škrípanie zubov.

Áno, volajme to mystická trpezlivosť, ktorú nám deti darujú zakaždým, keď sa rozhodnú, že jediné, čo budú počuť, je tá jemná veta: “Ešte jedno kolo!” Už len jedno kolo! S tou istou úprimnosťou, s akou bankový úradník tvrdí, že hypotéku dostaneme o týždeň.

Tak sa poďme pozrieť na to, koľko tých kôl má trpezlivosť a či vôbec existuje cieľová páska.

Ráno: “Už len jedno kolo”

Je 7:30. Ráno ako každé iné, keď ešte dúfam, že tento deň možno nebude pripomínať bojovú arénu.

“Uprac si izbu, synček, dnes je sobota.”

Syn zdvihne oči od obrazovky, premeriava ma s výrazom, akoby som ho práve požiadal, aby vystúpil na Mount Everest len s lyžičkou. A potom padne tá veta. “Už len jedno kolo, tatino.” S takým presvedčením, akoby tým zaručoval, že za minútu uvidím jeho perfektnú izbu priamo z katalógu IKEA.

Minúta, päť, desať. Zrazu zistím, že som sa v tej meditácii stratil. Prichádzam späť za synom s jemne praskajúcimi nervami. Chvíľu hľadám, či náhodou okolo postele nerastie nejaký nový druh džungle, ale zjavne si tieto kreatívne rastliny syn sám “zasadil”, len aby nám poskytol tú pravú záhradnú atmosféru.

Poludnie: “Už len jedno kolo, tatino!”

Je presne 12:00 a ja sa rozhodnem, že je čas na reštart. “Už len jedno kolo” vraj skončilo pred hodinou, keď bolo ďalšie “už len jedno kolo.” Zdá sa, že môj syn práve vynašiel nový zákon fyziky, kde sa jedno kolo dokáže nekonečne násobiť a rozkladať, podobne ako nekonečné nekonečno v matematike. Alebo ako tie nekonečné ubezpečenia politikov pred voľbami.

“Ešte hráš? Ako to že ešte hráš?” – pýtam sa, možno až priveľmi nádejne.

A on, samozrejme, stále odpovedá s rovnakou gráciou, akoby sa nič nedialo. “Ešte len jedno kolo!”

Jeho pokoj ma fascinoval. Ten stoický zen, s akým sa na mňa díva, akoby som bol len ďalším vojačikom na jeho ceste k veľkolepému víťazstvu. Vlastne by ma to malo potešiť – možno raz bude majster sveta v trpezlivosti. No zatiaľ som to ja, kto bojuje o prvé miesto v “udržaní trpezlivosti pri štvrtom jednom kole.”

Popoludnie: Turnaj Mŕtveho Ženúceho Sa Otca

Popoludnie prichádza a ja zrazu rozmýšľam, či môj syn náhodou naozaj nemá niečo spoločné s nejakou nekonečnou čiernou dierou.

“Čo si dnes vlastne robil, synček?”

“Ale veď ja som hral Need for Speed, tatko. Práve som vyhral 20 kôl!”

Ach, samozrejme, prečo nie? Vyhral 20 pretekov v hre, zatiaľ čo jeho izba vyzerá, akoby tam prebehla apokalypsa. Evidentne sa naša predstava výhry mierne líši. Mne by naozaj stačila výhra v podobe čistého koberčeka a uloženého LEGO mesta, ktoré momentálne vyzerá ako po invázii mimozemšťanov. A čo na to syn?

“Ale tatino, upratujem si zajtra.”

Tá veta prichádza s takou istou samozrejmosťou, s akou človek hovorí “dnes je pekný deň”. A ja rozmýšľam, kedy tá trpezlivosť konečne vypovie službu a rozpadne sa ako starý zhrdzavený bicykel.

Večer: Epilóg zo Sna o Poriadku

O deviatej večer prichádza syn k môjmu gauču, vyzerá unavene, takmer ako hrdina po dlhom boji. Možno aj cíti ľútosť. Možno si uvedomuje, že práve odohral svoj najlepší bojový turnaj. A keď mu jemne naznačím, že sme stále v bode nula s jeho izbou, prichádza s osudnou vetou:

“Tatik, poupratujem si zajtra, ja už som unavený.”

Vraj unavený. Ach áno, úbohé dieťa. Po celom dni vážnych turnajov na Need for Speed, zostrelení stovky nepriateľov a budovaní mestských ríš v Minecraftu. Kto by nebol unavený? Že som musel cez deň ešte variť, prať, pracovať a popritom sa snažiť nestratiť mentálnu rovnováhu, to zjavne nie je relevantné.

Odpoveď Rodiča: “Výchovný Patch”!

Po tomto dlhom a poučnom dni som si uvedomil, že moja trpezlivosť sa už asi vyčerpala. Preto prichádzam s “výchovným patchom”, ako to nazývam ja. Verím, že trpezlivosť je síce nekonečný zdroj, ale má svoj uhol tolerancie. Odteraz bude každé “jedno kolo” nasledované jednoduchým pravidlom:

“Jeden kôl = jeden riadok v tvojej izbe.”

Áno, každé kolo v hre bude mať za následok vyčistenie jedného kúsku jeho malej apokalyptickej izbičky. Každý virtuálny úspech – reálne zametanie! Povedzte mi, čo z toho chlapca vyrastie? Možno to najdisciplinovanejšie dieťa na svete. Alebo svetový rekordér v umývaní okien.

Tak, a zajtra začíname nanovo. Ráno mu poviem, že “už len jedno kolo upratovania” a som zvedavý, ako dlho vydrží, kým pochopí, že tu hráme hru naozaj na vyššej úrovni.