Sedel som v oddychovke, v ruke šálka kávy, ktorú som si po dlhom čase stihol spraviť ešte teplú. Robot stál oproti mne, pripnutý na predlžovačku ako maratónec na infúzii po behu. Jeho LED diódy blikali mierne chaoticky, čo bol jasný signál, že niečo nie je v poriadku.
„Chyba E01,“ zahlásil robot monotónne a bez emócií.
Napil som sa kávy a uvažoval. Chyba E01? To mi niečo pripomínalo. A potom mi to došlo – presne takú istú hlášku na mňa pred dvoma dňami hodil kávovar, keď som ho preťažil piatou kapsulou za deň. Rozdiel bol v tom, že kávovar svoju chybu vyriešil tým, že mi odporučil vyčistiť filter. Robot však stál predo mnou a čakal, že mu navrhnem niečo sofistikovanejšie.
„Tak čo, kolega?“ ozval som sa ironicky. „Tiež ti mám prečistiť filter, alebo na teba rovno vylejem odvápňovač?“
Robot zaklipkal diódami. „Táto hláška sa nevzťahuje na kávovary. Chyba E01 je interná porucha systému. Prosím o návrh riešenia.“
Položil som šálku a zadíval sa na chladničku, na ktorej bola celá zbierka magnetiek z výletov. Zrazu mi svitla myšlienka. Magnetky! V mojom svete humoru sa každá hlúposť dá použiť ako experiment.
„Počuj, robot,“ začal som so smiechom, „čo keby sme to skúsili vyriešiť netradične? Magnetická terapia na chybu E01. Si za?“
„Magnetická interferencia môže poškodiť citlivé obvody,“ upozornil ma robot. „Odporúčam opatrnosť.“
„Bude sranda,“ mávol som rukou a vzal prvú magnetku. Bola to Eiffelovka z Paríža. Priložil som ju na jeho čelo.
Robot okamžite zahlásil: „Magnetická interferencia detegovaná. Systém stabilný.“
„Vidíš?“ zasmial som sa. „Nie je to tak zlé. Skúsime ďalšiu.“
Tentokrát som siahol po magnetke v tvare pizze z Talianska. Pridal som ju k Eiffelovke.
„Úroveň magnetickej záťaže: 15 %. Odporúčam okamžite prestať,“ zahlásil robot, ale jeho diódy začali akosi podivne blikať.
„Ale no tak, vydrž, robot. Máme pred sebou ešte celú zbierku!“ Vzal som magnetku s nápisom „I ♥ New York“ a pridal ju na jeho čelo.
Robotov hlas sa začal triasť: „Magnetická záťaž: 25 %. Prekračujem limit pre humorové experimenty.“
„Len tri magnetky?“ podpichol som ho. „Robot, myslel som si, že si odolnejší.“
Pri štvrtej magnetke z Tatier robot náhle zahlásil: „Chyba E01 eskalovala na E02. Začínam cítiť… zábavu? Prosím o vysvetlenie tohto fenoménu.“
„To je len začiatok, kamarát,“ zasmial som sa a pokračoval, až kým na jeho čele nevisela celá kolekcia. Robot stál nepohnuto, vyzeral ako futuristická nástenná mapa sveta.
Nakoniec robot monotónnym hlasom zahlásil: „Magnetická záťaž dosiahla maximum. Procesory preťažujú humorové signály. Záver: tvoj experiment je neštandardný, ale efektívny. Chyba E01 bola nahradená stavom ROFL – Rolling on Floor Laughing.“
A vtedy som si všimol, že diódy blikajú v rytme akejsi melódie. Robot začal spievať: „Som magnetická láska, zober si ma domov!“
„Tak vidíš,“ povedal som spokojne. „Na každú chybu stačí len trochu humoru a magnetiek.“
Robot sa na chvíľu odmlčal, potom dodal: „Aktualizujem svoj protokol. Od teraz je Ľudoprázdno expert na experimentálne riešenia. #MagnetickéVibrácie #HumorLieči.“
A ja som si s úsmevom odpíjal z kávy, spokojný, že som dnes opravil chybu E01 spôsobom, aký by ani ten najlepší technik nevymyslel.
Satirické peripetie 
Pridaj komentár