Satirické peripetie

Elon Musk, Jeff Bezos, Mark Zuckerberg a ďalší miliardári v tichosti investujú miliardy do umelej inteligencie a robotiky. Štáty ako USA a Čína do toho tlačia ešte viac. Prečo? Čo vedia, čo my nie? A hlavne – ak je dnešná hodnota peňazí postavená na ľudskej práci, čo sa stane, keď tá práca už nebude potrebná?

Peniaze majú hodnotu len vtedy, keď majú komu slúžiť

Dnes sa všetko, čo si môžeme kúpiť – jedlo, bývanie, oblečenie – vyrába a distribuuje prostredníctvom ľudskej práce. Dolár má hodnotu preto, že stojí na práci ľudí, ktorí vyrábajú tovary a poskytujú služby. Ale čo ak sa to zmení?

Keď Elon Musk raz povedal, že dolár má len takú hodnotu, akú majú ruky, ktoré ho vyrobia, v podstate tým povedal, že ľudská práca je dnes to najcennejšie. Plat za prácu nie je len výplata – je to cena za stabilitu, bezpečie a dôstojný život. Ale čo sa stane, keď ľudská práca stratí hodnotu?

Budúcnosť, kde manuálna práca bude príliš drahá

Robotizácia a umelá inteligencia postupne preberajú prácu ľuďom. Výrobné linky už dnes bežia s minimálnym počtom zamestnancov. Pokladníci miznú z obchodov, veď si všetko zoskenujeme sami. AI dnes zvládne napísať články, programovať aj robiť analýzy. A to je len začiatok.

Keď technológie pokročia natoľko, že robot bude lacnejší ako zamestnanec, príde bod zlomu – manuálna práca prestane byť konkurencieschopná. Ľudia, ktorí ju vykonávajú, nebudú potrební. A to je obrovský problém.

Pretože keď ľudia nebudú mať prácu, nebudú mať ani peniaze. A keď nebudú mať peniaze, kto si kúpi produkty a služby, ktoré budú tie roboty vyrábať?

Kapitalizmus narazí na svoj limit

Dnešný ekonomický systém stojí na tom, že ľudia pracujú a za to dostávajú peniaze, ktoré následne míňajú. Ak však stroje prevezmú prácu, príjem stratí veľká časť populácie. A čo potom?

Máme len pár možností:

1. Univerzálny základný príjem (UBI) – Štát začne ľuďom vyplácať peniaze bez ohľadu na to, či pracujú alebo nie. Ale odkiaľ tie peniaze vezme? Bude zdaňovať stroje? A budú na to miliardári ochotní pristúpiť?

2. Nová ekonomika postavená na kreativite – Možno sa hodnota presunie od manuálnej práce k niečomu inému – k umeniu, filozofii, tvorivosti. V takom prípade by si najlepšie zarábali komici, spisovatelia a umelci. Ale je svet pripravený platiť za smiech a umenie tak, ako dnes platíme za chlieb?

3. Totálny kolaps – Ak ľudia nebudú mať peniaze a nebude existovať žiadna nová forma ekonomiky, prídu obrovské nepokoje. Chudoba narastie do extrémov a tí, čo dnes riadia svet, si možno uvedomia, že neexistuje trh bez spotrebiteľov.

Príde Éra digitálnych otrokov?

A teraz najväčšia otázka: Ak budú všetky výrobné prostriedky v rukách pár bohatých jednotlivcov a veľkých firiem, nezostane zvyšok ľudí len ako akási „digitálna spodina“?

Dostaneme prístup len k základným potrebám, zatiaľ čo skutočná sloboda a bohatstvo budú vyhradené pre elitu? Alebo bude nutné „kúpiť si“ právo na život – cez nejaký nový model ekonomiky, kde budeš musieť produkovať dáta, pozerať reklamy alebo neustále vytvárať obsah pre algoritmy?

Možno sa raz budeme pozerať späť na dnešné časy ako na „zlatú éru“, keď mal človek hodnotu len tým, že vedel pracovať rukami.

Tak čo bude ďalej?

Sme na pokraji obrovskej zmeny. Prichádza doba, keď práca už nebude meradlom hodnoty človeka. Lenže otázka zostáva – čo ho nahradí? Bude to univerzálny príjem? Alebo nás čaká dystopická budúcnosť, kde budeme bezmocní pozerať, ako si technologické elity rozdeľujú svet?

Jedno je isté – ak nám miliardári a svetové veľmoci nehovoria, čo presne chystajú, asi na to majú dôvod. A my? My len môžeme hádať, kým nebude neskoro.

Čo si myslíš ty? Je budúcnosť práce odsúdená na zánik, alebo nás čaká nový spôsob života? Napíš svoj názor do komentára!