Satirické peripetie

Tri smradľavé ponožky a príbeh veľkej tragédie

Každý z nás má doma nejaký ten kúsok oblečenia, ktorý stratil svoju druhú polovicu. Tričko, čo kedysi milovalo šortky, alebo mikinu, čo sa rozviedla s teplákmi. No nič z toho sa nevyrovná tragédii, ktorú zažívajú smradľavé ponožky – osamelé, nepochopené a ignorované ako bývalý milenec, ktorého sa snažíte vymazať zo svojho života.

A práve pred nami ležia tri smradľavé ponožky, ktoré sa s touto skutočnosťou zmierili. Ležia tam, opustené na zemi už druhý týždeň a rozprávajú svoj príbeh tichým pachom, ktorý si získal rešpekt celého bytu.

Ako sa vôbec dostali do tohto bodu?

Možno si kladiete otázku, ako sa tieto ponožky ocitli v tak tragickom stave. Pravda je však jednoduchá – sú obeťami modernej doby. Kto má dnes čas a kapacitu dávať pozor na tak banálnu vec, akou je ponožkový pár? Ľudia bežia za úspechmi, chodia na crossfit, fotia si jedlo a meditujú vďačnosťou pri západe slnka.

Prvá ponožka bola pôvodne súčasťou slávneho páru „Adidas Originals“, no jej kariéra bola krutá. Po dvoch týždňoch nosenia v topánkach, ktoré si majiteľ zabudol vyvetrať, bola ponechaná napospas osudu. Druhá ponožka patrila páru s názvom „Sebo a jeho turistické ponožky“. Sebo sa rozhodol, že lesný pochod bez sprchy je výborný nápad, čo spôsobilo ponožke traumu, z ktorej sa nikdy nespamätala. Tretia ponožka… nuž, o tretej ponožke sa veľa nevie. Zdá sa, že pochádza z nejakého lacného balenia zo supermarketu, kde zľava spôsobila chaos vo všetkých tkaninách.

Ponožky, ktoré sa našli – ale nie na správnom mieste

Tieto tri ponožky, hoci každá z iného sveta, spoločne tvoria niečo neuveriteľné. Ich smrad vytvára symfóniu, na ktorú by bol hrdý aj ten najväčší špina-filozof. Každý prechádzajúci človek ich už dávno zaregistroval, ale nikto nemá odvahu priblížiť sa k nim na menej ako tri metre. Niektorí sa im dokonca začínajú vyhýbať, ako by sa báli, že ten pach je infekčný.

Ponožky ležia v tom rohu izby a pôsobia tak, ako keby k sebe patrili. A viete čo? Možno naozaj patria. Možno sú to tri stratené duše, ktoré sa našli v nekonečnom chaose bielizne, a teraz konečne našli zmysel svojej existencie – šokovať, smrdieť a odradiť kohokoľvek, kto sa pokúsi s nimi bojovať. Nikto im nemôže vziať túto silu.

Prečo si ich nikto nevšíma?

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je ľuďom jedno, že v miestnosti už druhý týždeň šarapatia tri ponožky, ktoré si myslia, že môžu konkurovať čističke odpadových vôd. Ale nie je to len ľahostajnosť. Tu ide o prežitie.

Človek, ktorý sa pokúsi odstrániť tieto ponožky, riskuje, že sa ponorí do víru pachov a existenciálnej úzkosti. Existujú špekulácie, že práve preto to nikto neurobil – obyvatelia bytu sa tajne dohodli, že ponožky sú teraz súčasťou domácnosti. Rovnako ako nechcete rušiť starých susedov, ktorí počúvajú rádio na plné pecky, ani tu nechcete narušiť rovnováhu. Možno tam zostanú navždy.

Čo sa im stalo, že tak strašne smrdia?

Teraz však prichádzame k najdôležitejšej otázke. Čo sa týmto ponožkám stalo? Ako sa im podarilo vyvinúť taký rafinovaný, mnohovrstvový smrad, ktorý si razí cestu do nosných dierok aj zo vzdialenosti piatich metrov?

Prvá hypotéza: Ponožky sa vydali na cestu plnú potu, bahna a ignorácie. Prvá ponožka prežila kruté podmienky pretekov v blate. Druhá ponožka prešla kilometre neoznačenými lesnými cestami, kde vymáchaná v špinavej vode a turistickom zúfalstve stratila všetku svoju pôvodnú dôstojnosť. Tretia ponožka, pôvodne jemná a hebká, bola odhodená po tom, čo sa stala obeťou cyklistického výletu v nevetraných teniskách.

Druhá hypotéza: Ponožky sú jednoducho magické. Existuje nejaká vesmírna anomália, ktorá spôsobuje, že ponožky nezmiznú v práčke, ale namiesto toho naberajú silu, stávajú sa nezničiteľnými a zároveň nekonečne smradľavými. Taká čierna diera ponožkového sveta. Nie je to fyzika, je to metafyzika.

Záver: Hrdinovia, ktorí nám pripomínajú naše vlastné zlyhania

Tieto tri smradľavé ponožky sú viac než len kúsky bavlny, čo sa stratia na zemi. Sú to pamätníky našich nedostatkov. Pripomínajú nám, že aj keď ignorujeme naše problémy, nemiznú – len smrdia čoraz viac. No, možno ich tam nechávame, pretože symbolizujú naše vlastné bojiská, naše straty a nevyriešené problémy.

Ale teraz už naozaj – niekto by tie ponožky mal vyhodiť.