Satirické peripetie

Dnes mám samo-nasierací deň. Stačí mi otvoriť kalendár, vidieť červené číslo a už mi začne cukať v oku.

Sviatky?

Sväté slová pre ľudí, čo túžia po oddychu. Ale nie u nás!

U nás sú štátne sviatky len prekážkou na ceste k výrobnej kvóte a dennému reportu.

A keď už naši drahí zákonodarcovia navrhli zrušiť niektoré štátne sviatky, som za! (🧨sarkazmus level MAX)

Neležme doma len tak.

Veď prečo by sme doma vyvaľovali vajcia, keď môžeme pekne šupkať do fabriky?!

Spievať si „To Slovensko naše…“ môžeme aj v montérkach – medzi dvoma zmenami.

Ktorý sviatok zrušíme?

A keby som mal začať nejakým sviatkom, tak rovno 17. novembrom.

Deň boja za slobodu a demokraciu?

Sloboda?! V tejto banánistánskej republike?!

U nás je „sloboda“ len ďalšie slovo, ktoré používajú anarchisti, keď potrebujú alibi za vlastnú nekompetentnosť a lenivosť.

Ale dobre, buďme aktuálni

Navrhujem nahradiť „Sloboda“ za „sloboda“ – s malým „s“, aby to nemalo až takú váhu.

Veď u nás má väčšiu váhu „akcia v Lidli“ ako nejaký duchovný koncept, či Dankové zamyslenie sa nad farbou semafóru.

A čo je Demokracia?

Poďme ju rovno vyškrtnúť zo slovenského pravopisného slovníka.

Alebo ho aspoň presuňme do slovníka cudzích slov – medzi „utópia“ a „sebareflexia“.

Lebo tu si už 30 rokov demokraticky volíme diktátorov, ktorých jediná rovnosť spočíva v tom, že kradnú bez rozdielu.

A keď už sme v švungu, rovno by som škrtol aj 1. január – vznik Slovenskej republiky.

Lebo mám silný pocit, že Slovensko vzniklo len preto, aby si politici mohli kradnúť do vlastných vreciek bez dozoru iného štátu.

Veď Slovensko v skutočnosti vzniklo 1. januára 1993, ale zlyhalo ešte pred obedom toho isteho dňa.

Tak aké sviatky?

Navrhujem ich premenovať:

17. november → Deň trápneho statusu Matoviča s fotkou sviečky.

1. január → Deň ústavného pohrebného prehlásenia: “A teraz si vládnime sami.”

8. máj → Deň oslobodenia len pre tých, čo si to pamätajú

5. júl → Deň, keď nikto nevie, prečo je voľno, ale hlavne že je.

Na záver

Ak už máme mať sviatky, tak nech sú úprimné.

Lebo ak už máme vyvesiť vlajku, tak aspoň z okna bytu , s výhľadom na parlament, ktorý by si zaslúžil byť v blízkosti žiadnej stanice – a ešte ďalej od reality.

Autor: Ľudoprázdno

(v záchvate kalendárovej krízy)